V Žiline pôsobí množstvo významných podnikov. Najstaršími priemyselnými podnikmi sú textilná továreň Slovena (súkenka), ktorá začala pracovať v roku 1891, Považské chemické závody (1892), papierenský podnik Tento, a.s. (1906) a drevárska firma Drevoindustria (1907). Tieto patria aj dnes k najvýznamnejším podnikom na území mesta. Dôležitými podnikmi sú strojárenské podniky ZVL (Závody valivých ložísk), Slov-Avia, podnik Elektrovod, potravinárske podniky Laktis (Žilinské mliekarne), Peza (pekárne), Hyza (hydinárne), a mnohé ďalšie. V Žiline sídlia aj významné stavebné podniky, z ktorých Váhostav, a.s., je jedným z najväčších stavebných podnikov na Slovensku. Podnik sa podieľal na výstavbe mnohých rozhodujúcich stavieb na Slovensku, vrátane Vodného diela Gabčíkovo-Nagymaros. V Žiline majú sídlo Stredoslovenské energetické závody (generálne riaditeľstvo i rozvodný závod). Žilinský elektrický závod Helios, dnešný rozvodný závod, vznikol v roku 1896. V roku 1908 získal koncesiu na zásobovanie mesta elektrickou energiou. V Žiline sídli aj Slovenský energetický dispečing. V našom meste sú pobočky takmer dvadsiatich bánk, ústredie tu má Prvá komunálna banka.
V Žiline sídlia viaceré významné inštitúcie pre podporu podnikania a obchodu. Slovenská obchodná a priemyselná komora, Regionálna komora Žilina má pôsobnosť za hranice Žilinského kraja. Slovensko-poľská obchodná komora a Slovenská živnostenská komora majú pôsobnosť pre celé Slovensko. Na rozvoji oblasti Horného Považia sa podieľa aj Regionálna rozvojová agentúra, ktorá pôsobí v rámci programu Európskej únie Phare.
Doprava
Žilina patrí medzi najvýznamnejšie dopravné uzly na Slovensku. Už v dávnej minulosti sa v našom meste križovali cesty medzinárodného významu od Dunaja údolím Váhu k Baltickému moru s cestou na východné Slovensko. Most cez rieku Váh do Budatína sa spomína už v rokoch 1438 a 1499.
Dnes Žilina leží na križovatke európskych multimodálnych koridorov číslo Va (Terst-Viedeň-Bratislava-Žilina-Ukrajina) a číslo VI (Gdaňsk-Bielsko-Biala-Zwardoň-Skalité-Žilina), ktoré boli odsúhlasené na konferencii ministrov dopravy v Helsinkách (1996).
Mimoúrovňová križovatka na trase sever-juh, východ-západ
Cez Žilinu vedú medzinárodné trasy cestnej dopravy E 50 (Paríž-Praha-Žilina-Ukrajina), E 75 (Balt-Žilina-Belehrad- Atény) a E 442. (Drážďany - Žilina). V blízkej budúcnosti bude pri Žiline dôležitá križovatka európskych diaľničných ťahov. V súčasnosti je koniec diaľnice D 1 z Bratislavy cca 45 km od Žiliny (Ladce). Práce na úseku k nášmu mestu pokračujú. Východne od Žiliny je diaľnica za mestom Ružomberok (cca 60 km ). V súčasnosti sa v Žiline v rámci výstavby diaľničnej siete realizuje výstavba diaľničných privádzačov, čo veľmi zlepší dopravnú situáciu v samotnom meste. Autobusové spojenia sú so všetkými významnými mestami Slovenska i so zahraničím.
Dopravný uzol pri športovej hale
Dôležitým je križovanie železničných tratí E 42 a E 52, ktoré v zmysle medzinárodnej dohody AGG, plnia funkciu medzinárodných magistrál. Najviac rýchlikov premáva na trati z Bratislavy do Košíc. Priame vlakové spojenia sú do Prahy, Varšavy, Moskvy, do Budapešti.
Približne 10 km západne od nášho mesta sa nachádza Letisko Žilina v Dolnom Hričove, ktoré má štatút medzinárodného letiska s nepravidelnou dopravou. Letisko je vhodné pre prevádzku lietadiel s kapacitou do 60 osôb. Pristávacia dráha je dlhá 1150 metrov. V minulosti bolo z letiska pravidelné spojenie s Prahou. V budúcnosti sa uvažuje s rozšírením letiska.
Letisko Žilina v Dolnom Hričove
V budúcnosti sa plánuje splavnenie rieky Váh až po Žilinu, čo umožní spojenie nášho mesta so svetovými moriami.