Územie mesta bolo osídlené už v období poslednej doby kamennej, asi 20 000 rokov pred Kristom. Z tohto obdobia je známe sídlisko v časti Závodie. Mesto bolo osídlené aj v dobe bronzovej, železnej i rímskej.
Naši predkovia sa usídlili na území mesta v 5. storočí. Najstaršie objavené sídlisko Slovanov z tohto obdobia sa nachádza v časti Frambor. Z 9. storočia pochádzajú aj sídliská na Bôriku a mohyľníky v Bánovej. Prvá písomná zmienka o území mesta pochádza z roku 1208. Spomína sa pod názvom terra de Selinan. V roku 1297 sa v listinách objavuje názov Zilna. Podľa písomných dokladov z 23. apríla 1312 bola Žilina už mestom.
Kráľ Karol I. Róbert z Anjou počas návštevy nášho mesta 12. júla 1321 udelil Žiline výsady slobodného mesta, ktoré potvrdili aj Žigmund I. Luxemburský (1397) a Vladislav II. Jagiello (1497).
Významným právnym a jazykovým dokumentom európskeho významu je Žilinská kniha , ktorej počiatky sú v roku 1378, keď Mikuláš z Lukovej urobil pre naše mesto nemecký opis práva mesta Magdeburg, ktorým sa riadilo mesto Krupina. Dovtedy sa Žilina riadila právom mesta Tešín. Prvý zápis v slovenskom jazyku pochádza z roku 1451. Posledné zápisy sú zaznamenané v roku 1561. Kniha je uložená v Štátnom okresom archíve v Žiline.
Žilinská kniha
V roku 1381 si tunajší Slováci vymohli na panovníkovi zrovnoprávnenie s nemeckými kolonistami. Listinu Privilégium pre žilinských Slovákov (Privilegium pro Slavis) vydal 7. mája 1381 uhorský a poľský kráľ Ľudovít I. Veľký počas návštevy nášho mesta (udalosť pripomína pamätná tabuľa na budove radnice).
Privilegium Pro Slavis
Významnou udalosťou slovenskej histórie boli víťazstvá slovenských dobrovoľníkov bojujúcich za práva Slovákov, nad maďarskými gardistami na prelome rokov 1848/1849 v bitkách pri Budatíne. Po ukončení bojov, 4.1.1849 vystúpili na dnešnom Mariánskom námestí Ľudovít Štúr a Jozef Miloslav Hurban. Vyzvali Žilinčanov do boja za národné záujmy. V roku 1999 bola na dome č. 7 na Mariánskom námestí odhalená pamätná tabuľa pripomínajúca tieto udalosti.
Zásadný význam pre ďalší rozvoj mesta malo vybudovanie železničných tratí koncom 19. storočia. Košicko - bohumínska železnica bola dokončená v roku 1872 a Považská do Bratislavy v roku 1883. V roku 1899 začala doprava na trati do Rajca. Žilina sa stala dôležitým dopravným uzlom, čo vytvorilo veľmi vhodné podmienky pre vznik významných podnikov. V roku 1903 sa konala Priemyselná výstava Horného Uhorska, ktorá mala veľký vplyv na ďalší rozvoj celého Horného Považia ( konanie výstavy pripomína pamätná tabuľa na budove Remeselníckeho domu ).
Od 12. decembra 1918 do 3. marca 1919 v Žiline sídlilo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska pod vedením dr. Vavra Šrobára (1867-1950). Žilina bola vtedy prvým sídlom slovenskej vlády a hlavným mestom Slovenska.
Významnou udalosťou slovenskej histórie bolo rokovanie siedmych politických strán 6. októbra 1938. Výsledkom rokovaní bolo vyhlásenie autonómie Slovenska , ktoré z balkóna Katolíckeho domu oznámil Dr. Jozef Tiso. Táto udalosť, ktorú pripomína pamätná tabuľa na budove, bola dôležitým historickým medzníkom v boji za zvrchovanosť a samostatnosť Slovenska.
V roku 1945 žilo v Žiline 18 tisíc obyvateľov. V roku 1949 pri novom územnom členení vznikol Žilinský kraj, ktorý existoval do roku 1960. Po zrušení kraja došlo k stagnácii v rozvoji mesta, význam mesta bol zo strany vtedajšieho štátu úmyselne potláčaný. V roku 1960 sa do Žiliny presťahovala Vysoká škola dopravná, dnešná Žilinská univerzita, ktorá zohráva dôležitú úlohu v živote mesta.
Od roku 1959 boli v našom meste postavené sídliská Hliny, Vlčince, Solinky a v súčasnosti pokračuje výstavba sídliska Hájik. Po roku 1968 nastalo v rozvoji mesta oživenie pri výstavbe priemyslu, bytov, komunikácií, v rozvoji školstva i kultúry. Od roku 1990 mesto prechádza búrlivým rozvojom. Prebieha zásadná rekonštrukcia historického jadra mesta, mnohých ulíc a námestí. Mesto z vlastných zdrojov buduje ekologickú trolejbusovú dopravu. Významnou stavbou je Vodné dielo Žilina, ktoré sa začalo stavať v októbri roku 1994, prvá turbína bola spustená v decembri roku 1997.
Význam mesta stúpol po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993 a novým podnetom pre ďalší rozvoj mesta bolo konštituovanie Žilinského kraja v roku 1996 (slávnostné vyhlásenie bolo 15. augusta 1996).
Najvýznamnejšími a najstaršími stavebnými pamiatkami na území mesta sú kostol sv. Štefana - kráľa z rokov 1200 až 1250, veža Budatínskeho zámku z 13. storočia, Mariánske námestie, ktorého vznik sa datuje pred rok 1300 a kostol Najsvätejšej trojice (farský kostol) približne z roku 1400.
Najnovšia kniha, ktorá sa podrobne zaoberá históriou a súčasnosťou nášho mesta, vyšla z podnetu primátora mesta v novembri 1997.
Historické fotografie:
1. Celkový pohľad z Dubňa okolo roku 1915
3. Pohľad z Dubňa v roku 1903
5. Celkový pohľad na mesto v roku 1924
7. Celkový pohľad zo severu v roku 1930
9. Pohľadnica z roku 1896
11. Farský kostol Hlinkovo námestie v roku 1920
13. Farský kostol v roku 1932
15. Mariánske námestie okolo roku 1900
17. Mariánske námestie s radnicou mesta (1920)
19. Mariánske námestie v roku 1958
21. Mariánske námestie a kostol sv. Pavla (1920)
23. Národná ulica (1920)
25. Sad SNP v roku 1917
27. Železničná stanica (1920)
29. Budovy oproti železničnej stanici (1917)
31. Hurbanova ul., v pozadí Žilinská univerzita
33. Hurbanova ulica v roku 1917
35. Katolícky dom v roku 1927
37. Štefánikovo námestie v roku 1946
39. Remeselnícky dom (1917)
41. Budatínsky zámok (1917)
43. Plte na Váhu (okolo 1918)
2. Pohľad z Hradiska
4. Pohľad z Dubňa v roku 1939
6. Východná časť mesta v roku 1917
8. Pohľadnica Žiliny z roku 1898
10. Farský kostol a Hlinkovo námestie (1900)
12. Farský kostol a časť Hlinkovho námestia (1930)
14. Mariánske námestie v roku 1917
16. Mariánske námestie, v strede radnica (1920)
18. Mariánske námestie okolo 1920
20. Laubne na Mariánskom námestí v roku 1914
22. Časť Hlinkovho námestia v roku 1917
24. Národná ulica po roku 1920
26. Železničná stanica (okolo 1918)
28. Hotel Polom v roku 1900
30. Hurbanova ul., v strede stará pošta (1925)
32. Rosenfeldov palác (okolo 1916)
34. Kálov okolo roku 1920
36. Prvé žilinské autogaráže na Hollého ulici (1927)
38. Žilinská nemocnica okolo roku 1934
40. Budatínsky zámok (asi 1909)
42. Váh v Budatíne (1917)
1.Dr.Hugo Španyol 2.Dr.Jozef Kuhrajec 3.Ján Bielek 4.Ján Masárš 5.Dr. Jozef Krupec, II. nám starosta
6.Anton Hancko, starosta, poslanec ľud.strany v Žiline 7.Jozef Bača, II. nám starosta 8.Augustín Várnay
9.Ondrej Hvizdák 10.Gejza Janček, vedúci notár 11.Dr.Ignác Spierer 12.Ján Trpák
Mestký park (1942-1943)
archív: Magdaléna Vaňoučková
Historické mapy:
Mapa Žiliny z roku 1913
Plán uličnej Žiliny z roku 1927
Mapa Žiliny z roku 1934
Text: Dr.Ján Štofko © 2001